Keď nastane svadby čas

Presne tak sa volal názov prílohy časopisu Slovenka z roku 2001, ktorý odoberala moja babka. Ako malé dievča, ktoré bolo svadbami uchvátené, som si celú prílohu samozrejme odložila a mám ju dodnes. Veď nikto nevedel, kedy by sa niečo také mohlo hodiť.

dsc_0371

zdroj: časopis Slovenka, 2001

Ale keďže som bola dieťa a deti majú snov veľa a menia sa im pomerne častejšie než nám dospelým, tak som na svadby zabudla a chcela som byť spisovateľkou. A potom režisérkou. A potom scenáristkou… A potom? Potom sa tie sny začali zmenšovať.

Človek začne snívať reálnejšie. Chcem sa dostať na vysokú školu. Chcem školu aj dokončiť. Chcem vidieť svet. Koho tam po tom, čo som chcela, keď som mala o 10, 15 rokov menej. Realita ma dobehla a miesto na snívanie sa nenašlo.

Veru, nič nie je ideálne a tak som si pár rokov veru musela počkať na slová mojej skvelej kamarátky: „Budem sa vydávať!“ A ja som jej povedala: „Okej, tak ja ti to zorganizujem!“ (vlastne to, že sa bude vydávať som vedela dávno skôr, keďže som jej manželovi pomohla zorganizovať už zásnuby).

To bolo pred štyrmi rokmi. Katka a Carlos mali krásnu svadbu. No a ja som sa utvrdila v tom, že toto by ma vedelo baviť v budúcnosti. Všetok ten humbuk okolo. Prípravy, telefonáty, vybavovanie, vymýšľanie, málo spánku, veľa nápadov… Krása v chaose, ktorý sa premení na ešte väčšiu krásu. 

21755857_720 21755832_720

foto Ivan Buštor

foto Ivan Buštor

196163_10151144185766909_2026681756_n

foto Ivan Buštor

A podarilo sa. Svadba to bola ako sa patrí: so slzami v očiach, keď nevesta kráčala uličkou k oltáru, slovenskými tradíciami, hoci ženích bol z Ekvádoru, úsmevných príhod a krásnych fotiek. 

A tak som dokončila školu, zamestnala sa a čakala som, kým pôjde pod čepiec ďalšia kamarátka. Lebo na kamarátoch sa učí najlepšie a odpustia Vám kde tu nejakú chybičku. A keď mi napísala spolužiačka zo strednej, Peťa, tak som vedela, že sa musím už nejako rozhýbať. To leto to šlo ako po masle a aj napriek stresom, ktoré k tomu patria bola aj Peťkina a Mišova svadba vydarená a ja som sa tešila ešte viac.

Rok 2015 na seba nenechal dlho čakať. So zásnubami sa roztrhlo vrece a tak som sa rozhodla, že veci treba pomenovať.

Weddings by Marina 

Plnenie detského sna… projekt… experiment? Neviem ako to pomenovať. Ale každopádne napíšem už čoskoro viac o tom, aké sú moje plány a s čím a kde a ako to celé bude prebiehať.
untitled

 

One comment

Pridaj komentár