…presne tak sa volal názov prílohy časopisu Slovenka z roku 2001, ktorý odoberala moja babka. Ako malé dievča, ktoré bolo svadbami uchvátené, som si celú prílohu samozrejme odložila a mám ju dodnes. Nikdy nevieš, kedy sa ti niečo také hodí.

Ale keďže som bola dieťa a deti majú snov veľa a menia sa im pomerne častejšie než nám dospelým, tak som na svadby zabudla a chcela som byť spisovateľkou. A potom režisérkou. A potom scenáristkou… A potom? Potom sa tie sny začali zmenšovať. Človek začne snívať reálnejšie. Chcem sa dostať na vysokú školu. Chcem školu aj dokončiť. Chcem vidieť svet. Koho tam po tom, čo som chcela, keď som mala o 10, 15 rokov menej. Realita ma dobehla a miesto na snívanie sa nenašlo.
Veru, nič nie je ideálne a tak som si pár rokov veru musela počkať na slová mojej dobrej kamarátky: „Budem sa vydávať!“ A ja som jej povedala: „Okej, tak ja ti to zorganizujem!“ (vlastne to, že sa bude vydávať som vedela dávno skôr, keďže som jej manželovi pomohla zorganizovať už zásnuby). To bolo v roku 2012. Katka a Carlos mali krásnu svadbu. No a ja som sa utvrdila v tom, že toto by ma vedelo baviť v budúcnosti. Všetok ten humbuk okolo. Prípravy, telefonáty, vybavovanie, vymýšľanie, málo spánku, veľa nápadov… Krása v chaose, ktorý sa premení na ešte väčšiu krásu. 
A podarilo sa. Svadba to bola ako sa patrí: so slzami v očiach, keď nevesta kráčala uličkou k oltáru, slovenskými tradíciami, hoci ženích bol z Ekvádoru, plná úsmevných príhod a krásnych fotiek (prikladám pár pre zvedavcov na záver článku).

A tak som dokončila školu, zamestnala sa a čakala som, kým pôjde pod čepiec ďalšia kamarátka. Lebo na kamarátoch sa učí najlepšie a odpustia Vám kde tu nejakú chybičku. A keď mi napísala spolužiačka zo strednej, Peťa, tak som vedela, že sa musím už nejako rozhýbať. V lete to šlo ako po masle a aj napriek stresom, ktoré k tomu patria bola aj Peťkina a Mišova svadba vydarená a ja som sa tešila ešte viac.

A vyzerá to tak, že rok 2015 na seba nenechá dlho čakať. So zásnubami sa roztrhlo vrece a tak som sa rozhodla, že veci treba pomenovať.

Plnenie detského sna… projekt… experiment? Neviem ako to pomenovať. Ale každopádne napíšem už čoskoro viac o tom, aké sú moje plány a s čím a kde a ako to celé bude prebiehať.