FOLLOW US

SEARCH SITE BY TYPING (ESC TO CLOSE)

Západné Slovensko
+421 910 905 453

Skip to Content

Blog Archives

Denník nevesty – Bude svadba

Blúdime rovnakými mestami
Niekedy opačnými cestami
Tlačíme sa k rovnakým cieľom
Každý svojim dielom

Hrejú nás rovnaké myšlienky
štípu nás rovnaké poznámky
Rovnakým veciam sa smejeme
Spolu zrejeme

S tebou som bez rozpakov.
Dúfam, že navždy rovnako.

 


 

Marínka ma poprosila, aby som písaním mapovala naše svadobné prípravy začínajúc samotným zasnúbením. Skôr, ako som odpovedala „áno“ a na ruke mi pristál zásnubný prsteň, spravila som ešte významnejšie rozhodnutie. Rozhodla som sa. Uvedomila, že s týmto človekom chcem prežiť celý svoj život. Či ma tá predstava nedesila? Kedysi áno, nevedela som si predstaviť ako raz dokážem spraviť tak veľký záväzok. Teraz mi to príde byť celkom prirodzené. S kým iným by som mala byť ak nie s ním?

S mojím (už!) snúbencom sme sa stretli na strednej škole a začali spolu chodiť. I keď byť spolu od strednej školy a vziať sa je ako sen z amerického filmu, myslím, že my sme mali na náš vzťah v začiatku celkom triezvy pohľad a nechceli sme sa navzájom obmedzovať v osobnom rozvoji. Každý z nás sa rozhodoval kým chce v budúcnosti byť, skúšali sme pochopiť v prvom rade seba samých, až potom jeden druhého, objavovali sme svoje záľuby a neodmietali príležitosti i keď znamenali byť od seba ďaleko… Bolo to náročné a nie raz sme sa po odcudzení objavili v situácií kedy sme si naším vzťahom neboli istí a nevedeli sme či sa naše cesty a predstavy o budúcnosti zosúladia. Keď sa na 5 rokov nášho vzťahu pozriem spätne sama neverím tomu, že sme sa dostali až sem.

Dozreli sme do bodu, kedy sme boli jeden pre druhého dôležitejší než prestíž, vzdelanie, úspech a vlastný egoizmus. Vedela som, že chodím so svojim najlepším priateľom a najbližším človekom a že chcem byť vždy po jeho boku.

Toto rozhodnutie urobil aj on. A keď sme si boli obaja istí, bola som unesená na výlet plný prekvapení. Prišla, vtedy už prirodzene očakávaná, otázka a moja odpoveď odštartovala novú epizódu nášho vzťahu a, samozrejme, plánovania svadby

 

Anna

READ MORE

Na ceste k oltáru IX – Posledné dni príprav

11. mája 2018 som začala písať tento blog. Ďaleko sa nedostal. Asi aj to prezrádza čo-to o tom, ako vyzerali tie posledné dni príprav pred našou svadbou. Rekapitulácia nie je nikdy na škodu a tak teda takto spätne chcem zhodnotiť, ako veci prebiehali, či to bolo podľa našich predstáv a či prišiel aj predsvadobný stres. A vďaka tomu, že som si vo svojom bulletjournali viedla krátky svadobný denník, viem sa k týmto spomienkam ľahko vrátiť. A nápomocné určite budú aj stories z Instagramu, tak poďme na to.

edf

Približne teda 2 týždne do našej svadby som mala kopu roboty hlavne s handmade vecami, ktoré som si naplánovala vyrobiť. Teraz spätne viem zhodnotiť, že som sa prerátala a nebyť pomoci mojich skvelých družičiek, tak by som určite nestihla všetko (ešte v noci pred svadbou moja družička Anka dokončovala naše menovky…). A teda aké poučenie z toho plynie? Nemať veľké oči a nebáť sa vypýtať si pomoc. Pokiaľ svadbu chystáte svojpomocne, tak tú pomoc rozhodne neodmietajte a pýtajte sa.

Skvelé bolo aj to, že Marcel už mal viac voľna z práce a mohol byť na Slovensku. V tom čase totiž lietal hore dole do Londýna a domov. Bez neho by som bola na všetko sama a určite by som si to neužívala tak ako keď sme sa tieto chvíle delili a prežívali ich spolu.

Ostávali už hlavne také tie milé povinnosti – skúška obleku u Petra a Lucie, keď sa z môjho „ledabolého“ snúbenca stal odrazu elegantný a krásny muž (a nehovorím to len preto, že ho ľúbim, odhlasovali ste to aj vy na Instagrame! 😀 ) Takisto som bola na poslednej skúške šiat. Mala som neskutočné šťastie, že šaty zo salónu Diva, mi padli ako uliate. Bola som prvá nevesta, ktorá ich mala na sebe a pani krajčírka ich musela len o centimetrík skrátiť.

Zvyšok dní pred svadbou sa niesol v duchu neustáleho behania autom kade tade po Bratislave, vyzdvihovaní objednaných vecí, nákupoch a podobne. Ale samozrejme sme sa najazdili aj do Dechtíc na Planinku, kde sme doladili stoly a ich rozmiestnenie a takisto obrad s naším kňazom.

Úplne na poslednú chvíľu sme museli zmeniť plány na náš prvý manželský tanec a mali sme opäť veľké šťastie. Natrafili sme na Aďku z tanečnej školy Poďme spolu tancovať, ktorá si nás zobrala pod svoje krídla a nacvičila s nami náš netypický tanec. Bol to skvelý čas, veľmi sme si to obaja užili (áno, dokonca aj Marcel a veľmi sa na tanec tešil).

Nesmiem zabudnúť aj na to, že týždeň pred svadbou som stihla ešte stráviť víkend s kamarátkami v Budapešti a bol to skvelý čas trochu zresetovať hlavu a nemyslieť deň, dva na svadbu. Hoci som ten čas mohla stráviť prípravami, myslím, že je dôležité vedieť, kedy má mozog dosť a dovoliť mu vypnúť.

Posledné 4 dni pred svadbou (mali sme obrad v piatok) boli hektické, nebudem klamať. Museli sme previezť všetky dekorácie, alkohol, nealko a naše veci na Planinku. Mali sme tú výhodu, že sme mohli zvážať všetko na etapy už od pondelka.

No a zrazu tu bol čas zbaliť sa a ísť… ale o tom už v poslednej časti seriálu Na ceste k oltáru…

READ MORE