6 mesiacov do svadby
Na naše 2,5 ročné výročie, a teda pol roka do svadby pripadla sobota. Krásna sobota, ktorú sme strávili pracovne. Na výstave v Bory Mall, o ktorej si môžete prečítať TU sme spoznali nevestičku Danku, ktorá tak viac menej na poslednú chvíľu potrebovala doriešiť výzdobu. Priznám sa, že na výstavu som išla s tým, že ukončujeme sezónu a konečne si oddýchneme. Konečne sa začnem venovať aj svojej svadbe, lebo veď sa pomaly blíži (že pomaly, haha). Ale keď sme s ňou absolvovali prvé rozhovory a stretli sme sa, veľmi rýchlo som sa začala na jej svadbu tešiť. Novembrová svadba, povedala som si, to tu ešte nebolo. Svadba so zimnou a až jemne vianočnou atmosférou ma veľmi lákala. A tá atmosféra ma dostala. Ešte pol roka a budem sa takto tešiť z tej svojej 🙂
Photo credits: PhotoMartini
November sa ale niesol aj v znamení pokrokov pre nás. Dohodli sme sa na výrobe obrúčok. Toto bol bod, ktorý sme riešili veľmi dlho a veľmi intenzívne. Marcel je typ ženícha, ktorý mi skoro na všetko povie: „Okej ňuňa, ako chceš.“ Ale prišli na rad obrúčky a narazili sme na kameň úrazu. Zrejme to celé začalo tým, že som mu povedala vetu: „Je to aj tvoja svadba, tak si vyber aké chceš…“ Povedzme to takto, o našich obrúčkach by mohol vzniknúť nie len jeden samostatný blog, ale priam odborný magazín. Teším sa, že je môj budúci manžel iniciatívny. Ale…
No našťastie sme narazili na vynikajúcu umeleckú zlatníčku pôsobiacu v Bratislave, Hany. Vytvára šperky s príbehom a odkedy som jej prácu objavila bolo mi jasné, že ju musíme kontaktovať. Po približne 2-3 stretnutiach sa blížime k tomu, že naše obrúčky uzrú svetlo sveta. Bolo by to aj skôr, ale ako som povedala, dala som Marcelovi voľnú ruku a tak má Hany plné ruky práce s, povedzme si to v krátkosti, binárnym kódom. Čooooo? Áno počuli ste dobre a budete sa musieť nechať prekvapiť, sama teraz neviem čo čakať, ale potajme sa teším 🙂
Credits: Hany Kašičková, http://www.hanykasickova.sk/
Keď sa tak nad uplynulým obdobím zamýšľam, stihla som toho oveľa viac ako som si myslela. V novembri prišla na Slovensko takisto jedna z mojich družičiek, Lucka. Síce ešte nevedela úplne oficiálne, že ňou je, ale bol to pre mňa taký deadline, aby som dala dokopy balíčky pre družičky. Možno si poviete, čo za blbosť som si vymyslela. Áno, nie je to trend, ktorý by bol u nás úplne bežný, ale ja som si svoje družičky vybrala už dávno, a vždy som ich chcela mať. Pre mňa symbolizujú tú najväčšiu oporu, rodinu, či už pokrvnú alebo získanú životom. Chcela som ich oceniť aspoň nejakou maličkosťou a ako som aj spomínala v článku o výstave v Boroch, spojila som sily s Nikol z Lillya – svadobné jedinečnosti, poznáte?
Pomohla mi nie len dopracovať sa k idey, čo vlastne družičkám dať, ale nakoniec bola aj hlavnou realizátorkou ich malých štipčekových podobizní akoby v ich družičkovských outfitoch. Tak som vlastne dievčatám oznámila jednak to, že budú družičky a zároveň aj to, čo by si mohli obliecť. Celé som sa o rozhodla zabaliť/ schovať do exploding boxu, a to som si teda na seba ušila riadnu búdu. Proces výroby trval trikrát dlhšie ako som očakávala. Stál ma veľa nervou, skúšal moju trpezlivosť, vystriedala som 4 lepidlové pištole, ale výsledok mi urobil obrovskú radosť a verím že aj mojim dievkam. Trochu inšpirácie prikladám na záver blogu. Teším sa, ak ste vydržali až do konca 🙂
